Do roku 1918 boli v Hriňovej len dve školy s maďarským vyučovacím jazykom. Na lazoch boli tzv. gazdovské školy, v ktorých skúšenejší gazdovia vyučovali deti o slovensky. Učilo sa iba počas zimných mesiacov, so zameraním na čítanie a písanie.
Tieto gazdovské školy vykonávali skutočne priekopnícku činnosť. Vďaka ním bolo z viac ako 6000 obyvateľov Hriňovej len 7% analfabetov. Po roku 1918 vybudovali nové základné školy v Krivci, Slanci, na Blate, Bielych Vodách, v Dolnej Riečke a na Priehaline. Školy boli strediskami kultúrno-osvetovej práce (bývala v nich knižnica, organizovali sa rôzne kurzy, divadelné krúžky a podobne)

Bývalá meštianska škola v Hriňovej priestorove nevyhovovala a preto sa v 3 . (štvrťroku) 1964 začali zemné práce na I. ZDŠ v Hriňovej (základná deväťročná škola) .Stavbu schválil Krajský investorský útvar pôvodne ako 14 triednu. 28.4.1964 došlo k dohode , že sa začala stavba 24 triednej školy celkovým nákladom 5 miliónov 500 tisíc korún s kapacitou 700 žiakov . Škola patrí medzi najmodernejšie v okrese, je moderne vybavená jedálňou, telocvičňou, školskými dielňami.

V tejto budove sa začalo vyučovať k 1.9.1966. Prvým riaditeľom sa stal Martin Melicherčík (zo Stožku) a zástupcom riaditeľa Ladislav Balogh. Celkove toho času 23 učiteľov.

V školskom roku 1967-68 bolo na všetkých hriňovských školách asi 1500 žiakov a asi 67 učiteľov. Títo žiaci boli zadelený do 53 tried . Po oslobodení sa začala rozširovať aj sieť materských škôl, kde chodili žiaci od 3 do 6 rokov.